Malé zamyslenie sa

7. prosinec 2014 | 15.22 |

Dávať deťom darčeky na Mikuláša, Vianoce,
na Veľkú Noc,
na narodeniny, meniny, MDD, za vysvedčenie...?
Objektívne: je to každého vec
Subjektívne: áno

Sme krajinou s istými tradíciami, preto hovorím, že Mikuláš a Vianoce áno.
A ani pri iných príležitostiach nehovorím nie.
Netreba veľa, ale aspoň niečo.
Aby sa dieťa necítilo vylúčené z kolektívu, zo spoločnosti, keď sa ho opýtajú:
,,A čo si dostal/a?"
A tiež samo vníma, že je u nich doma niečo inak.
A ten vnem isto nie je pre neho milý, pekný, zaujímavý, pozitívny...

Áno, dávajme našim deťom hlavne lásku, svoju pozornosť, veď preto sme ich splodili.
Učme ich úcte a láske ku všetkým a všetkému dobrému.
Veďme ich k láske a úcte ku každému človekovi,
bohatému, či chudobnému,
ale hlavne dobrému.
Naučme ich, aby dobru vždy povedali áno a zlu nie.
A naučme ich aj umeniu  vedieť dávať, rozdeliť sa.
Naučme ich, že darom je aj úsmev, pohladenie, pekné slovo.

Aby raz,
keď už si budú tieto veci uvedomovať,
začali aj ony dávať, nielen prijímať.
Aby pre nich "dať" bolo viac ako "prijímať".
Aby,
až raz odhalia tú pravdu o Mikulášovi a Vianociach,
samé s obrovskou radosťou a tešením sa,
prekvapili svojich rodičov, súrodencov, kamarátov, prarodičov.
Aby vyrobili, či za ušporený peniaz kúpili prvé darčeky pre niekoho, koho majú rady.
Možno veľmi skromné, možno nie výstavné,
ale z ich pohľadu tie najkrajšie.
A budú to pre ne tie najkrajšie sviatky.
Budú pozorovať,
ako obdarovaný rozbaľuje trošku nemotorne, ale s láskou zabalený darček.
Srdce im bude tĺcť až v krku a zatají sa im dych,
keď ich darček uzrie svetlo sveta v rukách obdarovaných.

Keď vyrastú a Boh dá,
možno nezabudnú na to,
čo sme ich učili, k čomu sme ich viedli.
A aj ony si na nás spomenú v deň našich narodenín, menín, či pri príležitosti iného sviatku.
Prídu, prinesú aspoň kytičku, milé, teplé slovo, úsmev na tvári.
Prídu nie preto, že sa to patrí, ale že chcú.
Že chcú opäť a opäť zažívať ten pocit dávania,
vidieť rozžiarené oči tých,
ktorých majú rady,
tých,
čo ich učili láske, porozumeniu, dobru.

Ešte raz pripomínam: sme krajinou, kde tieto tradície majú korene,
dúfam,
že hlboké korene.
Nenechali sme si komunistami vziať Mikuláša a Vianoce,
lebo hlavne o týchto sviatkoch je v dnešných dňoch reč,
neberme ich ani my našim deťom.
Mikuláša, Vianoce, Veľkú Noc za socializmu slávili nielen veriaci,
ale i ateisti.
Každý podľa svojho.
Vnucovali nám deda Mráza,
veľkonočné sviatky ustupovali do pozadia,
ale nič z toho sme si nenechali vziať.
Preto sviatky a dávanie darčekov zachovajme.
Malá poznámočka: neprijali sme deda Mráza, nenechajme si nanútiť ani Santu.
Nepodriaďujme sa komercii, ale svojmu srdcu.

Tento môj príspevok berte ako vyjadrenie môjho názoru. Nikomu ho nevnucujem.

Prajem všetkým príjemnú druhú adventnú nedeľu.


02

Zpět na hlavní stranu blogu

Komentáře

RE: Malé zamyslenie sa amelie00 07. 12. 2014 - 18:26
RE: Malé zamyslenie sa jarča 13. 12. 2014 - 19:12
RE: Malé zamyslenie sa jarča 13. 12. 2014 - 19:18
RE: Malé zamyslenie sa jarča 24. 12. 2014 - 14:52